koľko úzkosti býva v dotyku
jej stareckej ruky
v kútikoch úst
vie schovať planúcu oblohu
a na stehnách tajiť
dávnych
dnes už mŕtvych vtákov
keď ju umývam
predstavuje si vlastný Rím
lebo ľudia v jej veku
dokážu znova
už iba čisto snívať
a láska leží vyzlečená ako leto
v spomienkach
je obyčajne krásna
vždy ráno
keď začína služba
a vstupujem
do jej izby bojím sa
o podobenstvo
všetkých tých
sťahovavých
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára