Prišla ku mne celá premrznutá.
Na jej perách si urobil hniezdo
november. A keď jej napršalo
na vlasy, splašili sa v nich
kone rozbehnuté kamsi do výšky.
Podala mi jablko:
„To je
pre teba, viem, že máš rada
tieto
jesenné guľaté rekvizity.“
Urobila som jej čaj a izba
trnula napätím, ako keď praská
starý gramofón.
Nakoniec sme si šli ľahnúť
a v horúcej perine som jej v lone
zohriala poslednú roztrasenú vranu.
Ani sme si nevšimli, že cez kľúčovú
dierku nás pozoruje anjelka a závidí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára