Rád vyberá
z otcovej skrine
rodokmeň
Niektoré mená sú
v ňom
pokrútené
ako roztrhaná struna huslí
Dlho sa naň díva
Trochu zvláštne si
uvedomuje
že väčšina ľudí v ňom
je už mŕtva
Napokon
nevie si ani predstaviť
že kedysi žili
Sú to jednoducho
mená
Ako on
V skrini po
nich chodia
bez povšimnutia pavúky
a vypletajú si svoje storočia
Keď im smrť
prestane chutiť
vyjdú na bielu stenu
ako starci na prechádzku
A iba občas
ich ktosi
starými novinami
pritlačí
Potichu
a celkom nenápadne
akoby len niekomu
čosi spadlo do oka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára