Keď prvýkrát napadol sneh,
stará mama ešte v noci vyšla pred dom,
vzala ho do rúk a jedla.
Nám deťom sa ho dovolila dotknúť až ráno.
Bolo to ako schovať si do kútikov úst
celú oblohu. Vtedy som si myslel,
že podobne chutí aj láska.
Večer nás škriabalo v hrdlách,
nadránom sme dokonca chvíľu blúznili
v horúčke. Ale na obed ďalšieho dňa
už zostali po snehu len mláky. Odvtedy
k nám už nikdy neprišiel. No láska
chutila a chutí presne tak,
ako si to pamätám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára