Myslím, že to bude
dcéra. Cítim ju v sebe.
Je to akoby sa snažila
znovuvytvoriť
domov,
ktorý si pamätá ešte z času
pred počatím.
Cez deň môžem sledovať
opakovanie tohto aktu
aj tisíckrát,
stavia, preskupuje,
hľadá najsprávnejšie sny.
Keď idem spať,
viem,
že kdesi v tme
je kúsok
tvojej bielej dievčenskej dlane,
ktorá mi nedovolí prehovoriť.
A je tam láska
ako nejaká zabudnutá
knižka
pod stolom.
Nedá sa utiecť,
všetko, čo si človek vysníval,
vlečie so sebou
aj keď uteká.
Myslím na našu dcéru.
Bude ako ty.
Bude sedieť vo vani
a zvláštne sledovať ten tichý
pramienok krvi,
keď sa poreže
pri holení nôh.
A takisto ako ty bude
veriť,
že sa jej tá krv
otáča chrbtom,
akoby sa jej nevládala
pozrieť do očí,
sýta, náhle
bez vyznania k telu.
Viem, že to bude dcéra,
som jej otec,
cítim ju v sebe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára