Mame za stolom klesla hlava,
medzi šálkami od čaju nezostalo
takmer žiadne miesto pre sny či
dôvody.
Keď v tej chvíli zavrela oči
a nevedela o sebe,
spomenul som si, ako moja sestra,
ešte malá, prerazila sklenené dvere
a rozrezala si ruku
od zápästia až po lakeť.
Otec s ňou utekal do nemocnice,
mama utierala krv a vyhadzovala sklo.
Pamätám si, ako sa sústredila,
akoby v tej krvi bolo
ešte čosi viac,
akési dlhé zvláštne čakanie.
Keď bolo po všetkom,
sadla si za ten istý stôl
a rovnako skoro zaspala.
Prsty mala tichučko červené,
lebo zle vyžmýkala handru.
Neskôr stmavli dohneda
a ona si ruky umyla až ráno.
Dnes na mňa čakala dlho,
dlho som nebol doma.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára