streda 1. februára 2012

Gjergj Skela, Na okraj poznámok o mŕtvych vtákoch (Albánsko)

(1)

Všimli ste si,
že komunálne služby málokedy
upracú mŕtvych vtákov?

Lístky z mestskej dopravy, špaky,
plechovky a rozbité fľaše
vidíte len ráno po noci, ktorá
vám nepatrila.

Ale mŕtvych vtákov zbadáte
aj poobede či večer, keď idete
z práce alebo zo školy,
prechádzate okolo potravín
či mestskej polície. Je to jedno,
sú tam,

nenápadne splývajú
s farbou mestských chodníkov.

Ak ich totiž raz zbadáte, nemôžete prejsť
cez to miesto bez toho,
aby ste si ich nevšimli.


(2)

Keď sa na chodníkoch objavia
mŕtve vtáky, najprv im
po niekoľkých dňoch
zmizne hlava a trup,

takže chodíte okolo dvoch
samostatných krídel.

Už ste si zvykli,
že ticho a špina, ktoré z nich idú,
boli kedysi živou bytosťou.

V mŕtvych krídlach
sa ale ukrýva vietor,
preto máte chuť vziať ich do ruky
a zahrať ako na panovej flaute.

Vzdušné víry, ktoré v nich prúdia,
bývajú aj vtedy dúhové.

(3)

Jedného dňa,
ktorý nie je ničím výnimočný
a odlišný od predchádzajúcich,

nezostane po mŕtvych vtákoch
na chodníku žiadna spomienka.

Zmiznú len tak,
bez nejakej príčiny.

Iba kdesi za jazykom
budete mať pocit, že vás čosi šteklí

ako zaseknuté malé pierko,
na ktoré si neviete dočiahnuť
ani prstom,

keď sa
nikto
nepozerá.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára