V noci ku mne prišiel jednooký boh
a celú si ma prezeral od hora až dolu.
Povedala som mu: Vypadni!
pretože som sa nechcela pozerať do jeho oka.
Lenže on sa zrazu vyzliekol
a celé jeho telo bolo pokryté
malými očkami, ktoré mrkali a mlsali
všetko naokolo.
Zľakla som sa, ale potom mi toho boha,
jeho očiek a ich osamelosti prišlo ľúto,
tak som ich hladila a dotykmi vytvárala
pohoria a údolia, niekoľko morí, lesy
a trávu, oblaky a jaskyne.
Lenže očká sa začali spod toho všetkého
zasa vynárať a boli ešte hladnejšie
a plakali pre všetko nevidené.
Nato sa boh bezradne zahalil,
prehltol ma svojím jedným okom
a povedal: Buď tma!
Teraz jednooký boh lieta tmavým vesmírom
a zo svojho oka plače hviezdy
a vesmírny prach, niekoľko výčitiek, čierne
diery, dobrých a zlých démonov.
A kdesi tam som aj ja,
ako črepina skla z rozprávky o ľadovej kráľovnej,
čupím a čakám, až vynájde lásku,
aby ma mohol vyplakať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára