Celú noc lietal snehuliak k nebu
a späť. Potichu sa odlepil od zeme
a stúpal, až ho nakoniec Mesiac
vypoklonkoval preč z oblohy.
Ale snehuliak sa nevzdával,
lietal tam a zasa naspäť a vedel,
že už nemá veľa času. Ktosi na zemi
ho mal veľmi rád. A z takej lásky
sa snehuliakom ohrievajú srdcia.
Najprv im iba ticho šelestia chlopne,
no potom im začnú vášnivo tĺcť,
akoby ktosi priveľmi natiahol kľúčik
v detskej hračke. Snehuliak celú noc
stúpal a klesal a plakal pre horúce srdce,
ráno po ňom ostala len mokrá tráva.
Neviem, možno sa mu naozaj
podarilo odletieť. A teraz kdesi
vo vesmíre robí Mesiacu mrkvový
nos a myslí na veľkú lásku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára