V čase e-mailov máš zrazu chuť písať listy.
No zisťuješ, že nemáš ani adresár svojich známych,
všetci sú elektronickí.
A aj keď vezmeš do ruky pero,
nevieš, ako by si začal, ani prvé slovo, nič.
Tak sa na to vykašleš – metaforicky
aj reálne. Na rukáve nájdeš drobné červené
kryštáliky, ktoré majú v sebe čosi veľmi staré,
možno ešte z minulých životov.
Naleješ si pohár alkoholu
a pôjdeš spať. Keď sa v noci náhle s horúčkou
zobudíš na sen, v ktorom si sa
dotýkal vykašlanej krvi, presne ti dôjde
ten tichý, neviditeľný posun:
skorosamota nie je odstup od vecí,
ale ľahostajnosť. A čo ťa najviac zaráža –
nebadane ju už máš rád.
(Marcel Dzama)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára