streda 26. októbra 2011

Sofia Hesse, Äiatar (Švédsko)

od chvíle, keď znova zdiveli miesta, vedela som, že musím odísť (ale kde vlastne som?). koľko mám ešte času? na ceste ležali dve jašterice: jedna mala zašité ústa, druhá oči. ich telá pomaly vysúšalo slnko (mesiac?). vykĺznuť zo života bolo celkom jednoduché, najprv silný kŕč, ale potom už len pokojné zmeny režimov, nepotreba dýchania, zostrenie zmyslov, o ktorých som doteraz nevedela (naozaj som mŕtva?). koľko teda ešte ostáva? pred pár hodinami (rokmi?) som videla sedieť na oltári z kameňa bohyňu Äiatar, obhrýzala jašteričie kostry (takto to bolo?) a dívala sa na mňa. potom mi položila ruky na spánky a ja som vedela, že som znova na ceste (znova: ale kde vlastne som?). sen, ako mi zašívajú ústa (sen?). počatie. zabúdanie. až vyrastiem, budem mať slepé dieťa.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára