Stránky ostali až príliš ohmatané, písmená,
ktoré sa nedajú vidieť, obrázky bez možnosti
čítania. Hoci pochybujem, že ja alebo niekto
sa ešte raz vráti na začiatok, znova začíta,
nič nevynechá – zvláštne živý detský kaleidoskop,
modrý kufor s listami, láska po tom všetkom viac
cudzia než moja. Keď už nie z toho, čo bude zajtra,
vyberám si príbehy z minulosti, skladám, zoraďujem,
rozprávam. Aj tak nemám odvahu zabudnúť. No ak
som si nič nevzal na budúce snívanie, je to tiež tak,
že sa z toho modrého kufra nič nestratilo?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára